V hlave nejedného poslanca alebo sociológa sa vynára otázka, akoby sme mali povinnú školskú dochádzku na Slovensku riešiť. Či už ide o dĺžku alebo jej smerovanie, školstvo má veľký vplyv na život človeka. Pred niekoľkými mesiacmi prišla do vlády úprava, ktorá mala zmeniť všetko, no na koniec sa nič z toho nepodarilo. Ako je to možné? Zdá sa, že aj napriek všemožnej byrokracii a zamestnanosti matiek, deti sa stále môžu spoľahnúť viac na svoj domov.
Prečo nad tým rozmýšľať?
Pôvodný návrh bol prostý. A to zahrnúť povinný rok škôlky do dochádzky budúcich žiačikov. Tým by sa síce čas trávený vzdelávaním predĺžil, no nie pre všetkých. Mnoho ratolestí navštevuje škôlky aj niekoľko rokov, kvôli finančne zlej situácií ich rodičov. Nemajú čas ostať s nimi a pripravovať tak poctivo, akoby bolo treba. Ministerstvo školstva, sociálnych vecí a rodiny sa toho chytilo a tvrdí, že nechodia do školy dostatočne pripravené a že je treba predpríprava. Je to odraz doby či len náročnejších požiadaviek?
Čo by malo dieťa v predškolskom veku zvládnuť?
Jednoduché počty, základné poznanie niektorých písmen a dostatočne vyvinuté motorické, ale aj verbálne schopnosti. Samozrejmosťou je poznať svoje okolie a dostatočne na neho reagovať. Zvládať jednoduché úlohy a udržať pozornosť aspoň na dvadsať minút. Toto všetko sa postupne každé naučí a ak nie, tak sa na to príde v predstihu, na skúškach na základnú. Neraz učiteľky odporúčajú počkať aspoň jeden rok, ak je škôlkar príliš hravý alebo nezvláda plniť všetky požiadavky. Nie je hanba počkať so školou. Stávalo sa to pred dvadsiatimi rokmi, stáva sa to aj teraz.
Zbytočnosť a nespokojní rodičia?
Argumenty, ktoré sa dostali až do parlamentu prinútili ministra prehodnotiť situáciu. Mnohí totiž nesúhlasia a chcú svojich potomkov učiť doma. Základnou jednotkou spoločnosti je rodina, na čo vláda zrejme zabudla a aj na to, že deti musia byť hravé. Plán síce nevyšiel, no do budúcna sa počíta so zmenami, nie však v takej veľkej miere.