Za každým novým predmetom sa ukrýva nejaký nový učiteľ. Alebo aj starý, ale vždy sa tam skrýva niečo nové. Študent len čaká, čo nový predmet alebo učiteľ prinesie. Takúto situáciu sme zažili aj my na nemenovanej univerzite. Predmet ako každý iný. V treťom ročníku v letnom semestri, keď sú študenti radi, že sú radi. Že získali pár dní voľna v týždni na to, aby stíhali písať bakalárske práce.
No bohužiaľ, tento stav sa razantne zmení príchodom nového predmetu. Na prednáške to hneď začne. Učiteľ, ktorý nemá dobré hodnotenia. Tak naňho čakáme s nádejou, že minulí študenti sa snáď zmýlili. No, vyzerá, že neklamali.
Človek sa nemôže ani pohnúť, pretože z neho ide strach. Piť je razantne zakázané, pretože ani na omši v kostole sa nepije a , či je pán učiteľ horší ako pán farár…Tri bodky. Viac k tomu niet čo dodať. O tom, že sme v treťom ročníku ani nemusím spomínať. Máme odovzdávať bakalárske práce, takže s písaním budeme mať dosť veľa starostí. Nie, to pánovi učiteľovi nevadí nám dať napriek tomu navyše napísať na každý týždeň 10 ďalších strán na jeho projekt.
O jeho bodovaní ani nebudem radšej hovoriť. Body nemajú so skutočnosťou veľa spoločného. Je to čisto len o šťastí. Človek – študent sedí nad danou prácou niekoľko hodín, ale pár učiteľ má svoj názor na túto prácu. Nehovoriac o tom, že ani nepovie, čo je v konkrétnej práci zlé. Iba sa len tak, ledabolo vyjadrí, že v niektorých prácach bolo zlé toto a v iných toto. Z toho sa asi veľa nenaučíme, keď nezistíme, čo robíme zle.
Takže my máme razantne zakázané piť, ALE PÁN UČITEĽ SI DONESIE NA CVIČENIE KÁVU, KTORÚ SI VESELO POPÍJA… a povedzme si teda rovno, je takéto správanie vhodné? Aby sa k žiakom na univerzitách vychytených mien správali takto? Podľa mňa je to absolútne nevhodné. Neakceptovateľné. Absolútne zakázané.